Život Prešova
online
online
Legenda Slovana a dvojnásobný majster sveta Marián Šťastný má 70 rokov
08.01.2023 Bratislava
Bratislava
8. januára (TASR) - Bývalý hokejový kanonier Slovana Bratislava,
niekdajšej československej reprezentácie či kanadského Quebecu
Nordiques, ale aj iniciátor myšlienky bratislavskej Sviečkovej
manifestácie Marián Šťastný, bude mať v nedeľu 8. januára 70 rokov. Je
najstarším zo slávneho bratského tria, ktoré okrem neho tvorili Peter
Šťastný a Anton Šťastný.
Marián Šťastný, dvojnásobný majster sveta z rokov 1976 a 1977, patril ako hráč Slovana Bratislava k excelentným strelcom. V bývalej československej lige v 369 zápasoch strelil 236 gólov. S mladšími bratmi Petrom a Antonom zažil najväčšiu slávu v Slovane v roku 1979, keď sa všetci traja výraznou mierou zaslúžili o jediný federálny titul pre "belasých", ktorý korunovali domácou výhrou 6:2 nad vtedajšou Teslou Pardubice. Legendárny útok bratov Šťastných nastrieľal v sezóne 1978/1979 rekordných 109 gólov.
Pod strechou bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu, domovského stánku HC Slovana Bratislava visí pamätná zástava s podobizňou Mariána Šťastného.
Svoje strelecké kvality potvrdzoval aj v československej reprezentácii, v ktorej s číslom 18 na drese odohral 122 zápasov a dal 54 gólov. Okrem dvoch zlatých medailí z majstrovstiev sveta (MS) získal v rokoch 1975, 1978 a 1979 aj tri striebra. Bývalé Československo reprezentoval aj na zimných olympijských hrách 1980 v americkom Lake Placid a na Kanadskom pohári 1976, z ktorého si odniesol striebro.
Marián Šťastný sa narodil 8. januára 1953 v Bratislave. Jeho športovú kariéru možno rozdeliť na dve obdobia. Na obdobie pred a po emigrácii z Československej socialistickej republiky (ČSSR). Pred emigráciou patril spolu s bratmi k nenahraditeľným hráčom nielen Slovana, ale aj reprezentácie ČSSR.
Po turnaji o Pohár európskych majstrov v auguste roku 1980, na ktorom sa zúčastnil aj Slovan, jeho mladší bratia Peter a Anton emigrovali do Kanady. Pre Mariána Šťastného, ktorý ostal v ČSSR, nastali vo vtedajšom totalitnom režime ťažké časy. Zo dňa na deň sa z popredného hokejistu stala nežiaduca osobnosť, ktorú prenasledovala Štátna bezpečnosť (ŠtB).
Začiatkom roka 1981 bola situácia Mariána Šťastného a jeho rodiny natoľko neznesiteľná, že sa rozhodol emigrovať aj on. Po strastiplnom úteku cez Rakúsko a bývalú Juhosláviu sa v kanadskom Quebecu s bratmi stretol 6. júna 1981. Spolu s nimi sa úspešne etabloval v tíme NHL Quebec Nordiques. Vo svojej prvej sezóne v NHL dosiahol 89 bodov za 35 gólov a 54 asistencií, čím sa stal tretím najlepším nováčikom.
Za Quebec odohral štyri sezóny. Poslednú v NHL strávil v tíme Toronto Maple Leafs. V zámorskej NHL odohral celkovo 322 stretnutí, v ktorých strelil 121 gólov a zaznamenal 173 asistencií.
Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v sezóne 1987/1988 vo Švajčiarsku v klube HC Sierre.
Marián Šťastný nebol len skvelý hokejista, ale aj hrdý Slovák, ktorý na svoju domovinu nezabudol ani v emigrácii. V roku 1986 ho zvolili za podpredsedu Svetového kongresu Slovákov (SKS). Z tejto pozície sa stal ideovým otcom a jedným z organizátorov bratislavskej Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988, ktorá sa stala symbolom občianskeho vzdoru proti totalitnému režimu vo vtedajšej ČSSR.
Jeho zásluhy v boji proti totalitnému režimu ocenil 13. novembra 2016 Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý Mariánovi Šťastnému udelil Cenu Statočný v našej pamäti a našom srdci – mimoriadne ocenenie za odpor voči jednému z totalitných režimov v 20. storočí na Slovensku.
Marián Šťastný, dvojnásobný majster sveta z rokov 1976 a 1977, patril ako hráč Slovana Bratislava k excelentným strelcom. V bývalej československej lige v 369 zápasoch strelil 236 gólov. S mladšími bratmi Petrom a Antonom zažil najväčšiu slávu v Slovane v roku 1979, keď sa všetci traja výraznou mierou zaslúžili o jediný federálny titul pre "belasých", ktorý korunovali domácou výhrou 6:2 nad vtedajšou Teslou Pardubice. Legendárny útok bratov Šťastných nastrieľal v sezóne 1978/1979 rekordných 109 gólov.
Pod strechou bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu, domovského stánku HC Slovana Bratislava visí pamätná zástava s podobizňou Mariána Šťastného.
Svoje strelecké kvality potvrdzoval aj v československej reprezentácii, v ktorej s číslom 18 na drese odohral 122 zápasov a dal 54 gólov. Okrem dvoch zlatých medailí z majstrovstiev sveta (MS) získal v rokoch 1975, 1978 a 1979 aj tri striebra. Bývalé Československo reprezentoval aj na zimných olympijských hrách 1980 v americkom Lake Placid a na Kanadskom pohári 1976, z ktorého si odniesol striebro.
Marián Šťastný sa narodil 8. januára 1953 v Bratislave. Jeho športovú kariéru možno rozdeliť na dve obdobia. Na obdobie pred a po emigrácii z Československej socialistickej republiky (ČSSR). Pred emigráciou patril spolu s bratmi k nenahraditeľným hráčom nielen Slovana, ale aj reprezentácie ČSSR.
Po turnaji o Pohár európskych majstrov v auguste roku 1980, na ktorom sa zúčastnil aj Slovan, jeho mladší bratia Peter a Anton emigrovali do Kanady. Pre Mariána Šťastného, ktorý ostal v ČSSR, nastali vo vtedajšom totalitnom režime ťažké časy. Zo dňa na deň sa z popredného hokejistu stala nežiaduca osobnosť, ktorú prenasledovala Štátna bezpečnosť (ŠtB).
Začiatkom roka 1981 bola situácia Mariána Šťastného a jeho rodiny natoľko neznesiteľná, že sa rozhodol emigrovať aj on. Po strastiplnom úteku cez Rakúsko a bývalú Juhosláviu sa v kanadskom Quebecu s bratmi stretol 6. júna 1981. Spolu s nimi sa úspešne etabloval v tíme NHL Quebec Nordiques. Vo svojej prvej sezóne v NHL dosiahol 89 bodov za 35 gólov a 54 asistencií, čím sa stal tretím najlepším nováčikom.
Za Quebec odohral štyri sezóny. Poslednú v NHL strávil v tíme Toronto Maple Leafs. V zámorskej NHL odohral celkovo 322 stretnutí, v ktorých strelil 121 gólov a zaznamenal 173 asistencií.
Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v sezóne 1987/1988 vo Švajčiarsku v klube HC Sierre.
Marián Šťastný nebol len skvelý hokejista, ale aj hrdý Slovák, ktorý na svoju domovinu nezabudol ani v emigrácii. V roku 1986 ho zvolili za podpredsedu Svetového kongresu Slovákov (SKS). Z tejto pozície sa stal ideovým otcom a jedným z organizátorov bratislavskej Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988, ktorá sa stala symbolom občianskeho vzdoru proti totalitnému režimu vo vtedajšej ČSSR.
Jeho zásluhy v boji proti totalitnému režimu ocenil 13. novembra 2016 Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý Mariánovi Šťastnému udelil Cenu Statočný v našej pamäti a našom srdci – mimoriadne ocenenie za odpor voči jednému z totalitných režimov v 20. storočí na Slovensku.
www.ZIVOTPO.sk
